Jdi na obsah Jdi na menu
 


William Blake

Preklady: Delgrast

Svadba Neba a Pekla

 

Je deväť známych zachovaných originálnych kópií Svadby Neba a Pekla (Marriage of Heaven and Hell). Práca na nej pravdepodobne začala v roku 1789 a bola dokončená v 1793.

Autor používal netradičnú interpunkciu i slovosled, ako aj zdanlivo náhodnú kapitalizáciu prvých písmen vybraných slov, ktoré som sa snažil zachovať.

 

Zdôvodnenie

Rintrah reve & trasie ohňami v ťažkom vzduchu;

hladný mrak visí nad dnom.

 

Kedysi mierny a v hrozivej ceste

muž práva si niesol kliatbu

do údolia smrti.

Ruže rastú tam, kde rastú tŕne,

a na pustej stepi

pejú včely.

 

Tak cestu hrozieb zasadili:

a rieka a prameň

na štíte i hrobke:

na bielych kostiach

vznikla hlina.

 

Kým zloduch neopustil šťastie,

aby kráčal v nebezpečenstve a zviedol

muža práva do pustých krajov.

 

Dnes zradný had sa plazí

v miernej pokornosti,

a muž práva dnes zúri tam,

kde blúdia levy.

  

Rintrah reve a trasie ohňami v ťažkom vzduchu;

Hladný mrak visí nad dnom.

  

Nové nebo sa začalo a teraz je tridsaťtri rokov od jeho zjavenia: Večné Peklo sa obnovuje. A hľa! Swedenborg je Anjelom sediacim na jeho hrobe: jeho spisy sú zloženým plátenným šatstvom. Teraz je to domínium Edomu, a návrat Adama do Raja: Pozri Izaiáša XXXIV a XXXV kapitoly.

Bez protikladov niet pokroku. Príťažlivosť a Odpudivosť, Rozum a Energia, Láska a Nenávisť sú nevyhnutné pre ľudskú existenciu.

Z týchto protikladov vyviera to, čo pobožní nazývajú Dobrom a Zlom. Dobro je to pasívne, ktoré poslúcha Rozum. Zlo je to aktívne, ktoré vyviera z Energie.

Dobré je Nebo. Zlé je Peklo.

Hlas Diabla

Všetky Biblie či sväté knihy boli príčinou nasledujúcich Omylov.

1. Že Človek má dva reálne existujúce princípy, totiž: Telo & Dušu.

2. Že Energia, zvaná Zlom, pochádza len z Tela & že Rozum, zvaný Dobrom, pochádza len z Duše.

3. Že Boh bude mučiť Človeka vo Večnosti za nasledovanie svojich Energií.

Ale nasledujúce Protiklady sú Pravdivé.

1. Človek nemá žiadne Telo odlišné od jeho Duše; to, čo sa volá Telo, je časť Duše, ktorá je vnímaná piatimi Zmyslami, hlavnými vstupmi Duše v tomto veku.

2. Energia je jediný život a je z Tela, a Rozum je spútaná alebo vonkajšia periféria Energie.

3. Energia je Večná Rozkoš.

Tí, ktorí odmietajú túžbu, robia tak, pretože ich túžba je dosť slabá na to, aby sa dala odmietnuť; a ten, kto odmieta rozum, uzurpuje jej miesto a vládne neochotným.

A tým, že je odmietaná, sa postupne stáva pasívnou, až kým nie je už len tieňom túžby.

História tohto je spísaná v Stratenom raji, & Vládca Rozumu sa nazýva Mesiáš.

A pôvodný Archanjel či držiteľ príkazu nebeského zástupu sa nazýva Diabol či Satan a jeho deti sa nazývajú Hriech a Smrť.

Ale v knihe Jóba sa Miltonov Mesiáš volá Satan.

Lebo táto história bola schválená obidvoma stranami.

Vskutku sa zdalo Rozumu, že to bola Túžba, ktorá bola vyhnaná; lež Diablov odhad je, že Mesiáš je ten, kto padol a stvoril nebo z toho, čo ukradol z Hlbiny.

Toto je odhalené v Evanjeliu, kde sa modlí k Otcovi, aby zoslal utešiteľa či Túžbu, aby Rozum mal Idey, na ktorých by staval; Jehova Biblie, ktorý nie je nik iný než ten, kto zotrváva v horiacom ohni.

Vedz, že po Kristovej smrti sa on stal Jehovom.

Ale u Miltona Otcom je Osud, Syn, Rozum piatich zmyslov & Duch Svätý, Vákuum!

Poznámka. Dôvod, prečo Milton písal v putách keď písal o Anjeloch & Bohu, a na slobode keď písal o Diabloch & Pekle, je pretože bol skutočným Básnikom z Diablovho spojenectva bez toho, aby o tom vedel.

Pamätihodná roztopašnosť

Kráčal som pomedzi ohne pekiel, tešiac sa z pôžitkov Génia; ktorý v očiach anjelov vyzerá sťa mučenie a šialenstvo, zozbieral som niekoľko ich Prísloví; mysliac si, že tak ako frázy používané v rámci národa značia jeho charakter, tak Príslovia Pekiel odhaľujú podstatu Infernálnej múdrosti lepšie, než akýkoľvek opis budov a odevov.

Keď som prišiel domov: na hlbine piatich zmyslov, kde sa plochý strmý svah mračí nad súčasným svetom, uzrel som mocného Diabla zahaleného v čiernych mrakoch, vznášajúceho sa na stranách skaly, s požierajúcimi plameňmi písal nasledujúcu vetu teraz predvídanú mysľami ľudí, a čítanú nimi na zemi.

Jak vieš, že každý vták, čo pretína vzdušnú cestu,

nie je obrovským svetom slasti, čo uzatvára tvojich zmyslov päť?

Príslovia Pekiel

Za sejby času sa uč, za zberu vyučuj, v zime sa raduj.

Prejdi svojím vozom a svojou kosou ponad kosti mŕtvych.

Cesta nadbytku vedie do paláca múdrosti.

Opatrnosť je bohatá škaredá stará panna velebená Neschopnosťou.

Ten, kto túži, ale nekoná, plodí mor.

Rozťatý červ odpúšťa motyke.

Ponor do rieky toho, kto miluje vodu.

 

Hlupák nevidí ten istý strom, čo vidí mudrc.

Ten, koho tvár nevyžaruje žiadne svetlo, sa nikdy nestane hviezdou.

Večnosť je zamilovaná do výtvorov pominuteľného času.

Usilovná včielka nemá čas na zármutok.

Čas bláznovstva je meraný podľa hodín, ale čas rozumu: ten žiadne hodiny nezmerajú.

 

Všetko zdravé jedlo je chytené bez siete či pasce.

Oznám váhu a meraj v roku smrti.

Žiadny vták nevzlietne privysoko, ak vzlietne vlastnými krídlami.

Mŕtve telo sa nemstí za rany.

Najdôstojnejší čin je postaviť si ďalší pred seba.

Ak by hlupák zotrval vo svojom bláznovstve, stal by sa múdrym.

Bláznovstvo je plášťom nečestnosti.

Hanba je plášťom Pýchy.

 

Väzenia sú postavené z kameňov Zákona, kým Nevestince z tehál Náboženstva.

Pýcha páva je slávou Boha.

Túžba kozla je štedrosťou Boha.

Hnev leva je múdrosťou Boha.

Nahota ženy je prácou Boha.

Nadbytok zármutku sa smeje. Nadbytok radosti plače.

Revanie levov, zavýjanie vlkov, zúrenie búrlivého mora a ničivý meč sú porcie večnosti priveľké pre oko človeka.

 

Líška preklína pascu, nie seba.

Radosti zúrodňujú. Zármutky plodia.

Nechaj muža nosiť srsť leva, ženu rúno ovce.

Vtákovi hniezdo, pavúkovi sieť, človeku priateľstvo.

Sebecký smejúci sa hlupák a mrzuto mračiaci sa hlupák si obaja budú myslieť múdro, že môžu byť tyčou.

Čo je teraz dokázané bolo kedysi len predstavované.

Potkan, myš, líška, zajac: sledujú korene; lev, tiger, kôň, slon: sledujú plody.

Nádrž obsahuje; fontána preteká.

Jedna myšlienka naplní nekonečnosť.

Vždy buď pripravený povedať, čo máš na mysli, a podlý muž ťa obíde.

Každá vec, v ktorú možno veriť, je obrazom pravdy.

Orol nikdy nestratil toľko času, ako keď sa znížil k tomu, aby sa učil od vrany.

 

Líška chráni seba, ale Boh chráni leva.

Rozmýšľaj ráno. Konaj na poludnie. Jedz večer. Spi v noci.

Ten, kto strpel, že si ho podviedol, ťa pozná.

Sťa pluh nasleduje slová, tak Boh odmeňuje modlitby.

Tigre hnevu sú múdrejšie než kone pokynov.

Očakávaj jed v stojacej vode.

Nikdy nevieš, čo je dosť, kým nevieš, čo je viac než dosť.

Počúvaj, ako blázni hania! Je to kráľovská hodnosť!

Oči ohňa, nozdry vzduchu, ústa vody, brada zeme.

Slabý v odvahe je silný v prefíkanosti.

Jabloň sa nikdy nepýta buku ako má rásť; a ani lev koňa ako má uloviť korisť.

Vďačný obdržiavateľ má početný zber.

Ak ostatní neboli blázniví, tak my by sme mali byť.

Duch sladkej rozkoše nikdy nemôže byť znesvätený.

Keď vidíš orla, vidíš časť Génia, pozdvihni hlavu!

Tak, ako si húsenica zvolí najkrajšie listy, na ktoré položí vajíčka, tak kňaz kladie svoje kliatby na najkrajšie radosti.

Vytvoriť malý kvietok je drina na veky.

Preklínaj napínanie: požehnávaj odpočinku.

Najlepšie víno je najzrelšie, najlepšia voda je najčerstvejšia.

Modlitby, nekoste! Velebenia, nežnite!

Radosť, nesmej sa! Zármutok, neplač!

 

Hlava Vznešenosti, hruď Pátosu, genitálie Krásy, ruky a nohy Úmernosti.

Sťa vzduch pre vtáka, more pre rybu, tak je opovrhnutie pre opovrhnutiahodných.

Vrana si želala, aby všetko bolo čierne, sova aby všetko bolo biele.

Hojnosť je Krása.

Keby si lev zobral rady od líšky, bol by prefíkaný.

Pokrok vyrovnáva cesty, ale krivé cesty bez pokroku sú cestami Génia.

Skôr zabi dojča v jeho kolíske, než nečinná dojka zatúži.

Kde človeka niet, príroda je neúrodná.

Pravda nikdy nemôže byť povedaná tak, ako má byť pochopená, a ani ako má byť uverená.

Dosť! Alebo Priveľa!

Prastarí Básnici oživovali všetky citeľné objekty Bohmi alebo Géniami, nazývajúc ich menami a skrášľujúc ich vlastnosťami lesov, riek, hôr, jazier, miest, národov a hocičoho, čo ich rozšírené a početné zmysly mohli zachytiť.

A obzvlášť študovali génia každého mesta a krajiny, umiestňujúc ho pod jeho duševné božstvo.

Až kým nebol sformovaný systém, ktorý trochu využil šancu zotročenia hulvátov pokúšajúc sa uvedomiť si či abstrahovať duševné božstvá od ich objektov; tak sa začalo Kňazstvo.

Vyberajúc spôsoby uctievania z básnických príbehov.

A zdĺhavo vysvetľovali, že Bohovia nakázali také veci.

Tak ľudia zabudli, že Všetky božstvá sídlia v ľudskej hrudi. 

Pamätihodná roztopašnosť

Proroci Izaiáš a Ezechiel večerali so mnou, a spýtal som sa ich, prečo sa odvážili tak otvorene prehlasovať, že Boh k nim hovoril; a či vtedy nepomysleli na to, že ostanú nepochopení a tak budú aj zneužití.

Izaiáš odpovedal: „Nevidel som Boha, ani nijakého nepočul, obmedzeným organickým vnímaním, ale moje zmysly objavili neobmedzenosť v každej veci, a ja som potom bol presvedčený a ostal utvrdený v tom; že hlas úprimného rozhorčenia je hlas Boha, a nestaral som sa o následky, ale písal.“

Potom som sa spýtal: „Môže pevné presvedčenie, že vec je nejaká, ju takou naozaj spraviť?“

Odpovedal: „Všetci básnici tvrdia, že áno, a v dobách predstáv toto pevné presvedčenie pohlo horami; ale mnohí nie sú schopní pevného presvedčenia o ničom.“

Potom Ezechiel povedal: „Filozofia východu učila prvé princípy ľudského vnímania: niektoré národy považovali jeden princíp za pôvodný a niektoré iný; my z Izraelu sme učili, že Básnický Génius (ako ho teraz voláte) bol prvým princípom a ostatné sú iba odvodené, čo bolo príčinou nášho pohŕdania kňazmi a Filozofmi iných krajín, a prorokovaním, že o všetkých Bohoch bude nakoniec dokázané, že pochádzajú z nášho a sú prítokmi Básnického Génia; bolo to toto, že náš veľký básnik kráľ Dávid túžil tak horlivo & vzýval tak pateticky, vraviac ‚toto poráža nepriateľov & ovláda kráľovstvá‘, a my sme tak milovali nášho Boha, že sme preklínali v jeho mene všetky božstvá okolitých národov a tvrdili sme, že oni sa vzbúrili; z tohto dôvodu si hulváti začali myslieť, že všetky národy budú nakoniec podradené židom.“

Toto povedal, ako všetky pevné presvedčenia, že sa naplní, lebo všetky národy veria, že židia šifrujú a uctievajú židovského boha, a akej väčšej podradenosti možno byť?

Počul som toto s trochou údivu, a musel priznať svoje vlastné presvedčenie. Po večeri som sa spýtal Izaiáša, či daruje svetu svoje stratené práce; načo povedal, že nič rovnakej hodnoty sa nestratilo. Ezechiel povedal to isté o prácach svojich.

Tiež som sa spýtal Izaiáša, čo ho prinútilo chodiť nahého a bosého tri roky? Odpovedal, že to isté, čo prinútilo nášho priateľa Diogena Gréka.

Potom som sa spýtal Ezechiela, prečo jedol hnoj a ležal tak dlho na svojej pravej a ľavej strane? Odpovedal, že túžba povzniesť iných ľudí na vnímanie nekonečného; toto praktizujú severoamerické kmene, a je snáď úprimný ten, kto odolá svojmu géniovi či vedomiu len z príčiny momentálnej úľavy alebo uspokojenia?

 

Praveká povera, že svet bude pohltený v ohni na konci šiestich tisíc rokov je pravdivá, ako som počul z Pekla.

Lež cherubínovi s jeho plamenným mečom je týmto prikázané, aby opustil svoju stráž pri strome života, a keď to spraví, všetko stvorené bude pohltené, a bude sa javiť nekonečné a sväté, nakoľko sa to teraz javí konečné & skazené.

Toto sa naplní za zdokonalenia zmyslového pôžitku.

Ale najskôr predstava, že človek má telo oddelené od duše bude škrtnutá: toto spravím ja, spísaním infernálnej metódy, kyselinami, ktoré v Pekle sú blahodarné a hojivé, roztápaním viditeľných povrchov, a ukazovaním nekonečného, ktoré bolo skryté.

Keby dvere vnímania boli očistené, všetko by sa javilo človeku také, aké to je, nekonečné.

Lež človek sa uzavrel, až kým neuvidí všetky veci skrz tenké škáry jaskyne.

 

Bol som v tlačiarenskom dome v Pekle a videl metódu, ktorou sa vedomosti odovzdávajú z generácie na generáciu.

V prvej komnate bol Dračí Muž, odstraňujúci smeti spred jaskynného vchodu; dnuka skupina Drakov vyprázdňovala jaskyňu. 

V druhej komnate bola Zmija zvíjajúca sa okolo skaly a jaskyne, a ostatní ju zdobili zlatom, striebrom a vzácnymi kameňmi.

V tretej komnate bol Orol s krídlami a perím vzduchu; spôsobil, že vnútro jaskyne sa stalo nekonečné; naokolo bola skupina Orlov sťa ľudí, ktorí vybudovali paláce v obrovských horách.

V štvrtej komnate boli Levy páliaceho ohňa, zúriace naokolo a roztápajúce kovy na žijúce kvapaliny.

V piatej komnate boli Bezmenné tvary, ktoré vrhali kovy do priestoru.

Boli prijímané Ľuďmi, ktorí obývali šiestu komnatu, a naberali tvar kníh a boli zaradené do knižníc.

 

Obri, ktorí vytvarovali tento svet do jeho zmyslovej existencie a teraz sa zdá, že žijú v reťaziach, sú v skutočnosti príčinami jeho života & zdrojmi všetkých aktivít; ale reťaze sú prefíkanosťou slabých a skrotených myslí, ktoré majú silu odporovať energiám, a v súlade s príslovím, slabý v odvahe je silný v prefíkanosti.

Teda jedna časť bytia je Plodná, druhá je Požierajúca: požierajúcemu sa zdá, že tvorca bol v reťaziach, ale nie je to tak; on pozná iba časti existencie a považuje ich za celok.

Ale Plodný by prestal byť Plodným, keby Požierajúci sťa more neobdržal množstvo jeho rozkoší.

Niektorí povedia: „Nie je Boh sám Plodným?“ Odpovedám: „Boh iba Koná & Je v existujúcich bytostiach alebo Ľuďoch.“

Tieto dve triedy ľudí sú vždy na zemi, & mali by byť nepriateľmi; ktokoľvek, kto sa pokúsi ich zmieriť, usiluje o zničenie existencie.

Náboženstvo je úsilie o zmierenie tých dvoch.

Poznámka. Ježiš Kristus si neželal zjednotiť, ale oddeliť ich, ako v Podobenstve o baránkoch a capoch! A povedal „nepriniesol som Mier, ale Meč.“

O Mesiášovi alebo Satanovi alebo Pokušiteľovi sa pôvodne myslelo, že je jedným z Predpotopných, ktorí sú našimi Energiami.

 

Anjel prišiel ku mne a povedal: „Ó poľutovaniahodný, bláznivý mladý muž! Ó hrozný! Ó strašný stav! Zváž horúci horiaci žalár, ktorý si pripravuješ pre seba na všetku večnosť, do ktorého pôjdeš za takúto kariéru!“

Povedal som: „Snáď budeš ochotný ukázať mi môj večný údel, a budeme rozjímať spolu nad ním a uvidíme, či tvoj alebo môj údel je žiadanejší.“

Tak ma vzal cez stajňu & cez kostol & dolu do kostolnej krypty na konci ktorej bol mlyn: skrze mlyn sme šli, a prišli do jaskyne, dolu kľukatou jaskyňou sme hmatali našu zdĺhavú cestu, kým dutina bezbrehá sťa spodná obloha sa objavila pod nami, a my sme sa držali koreňov stromov a viseli sme nad touto nesmiernosťou; ale povedal som: „Ak si to želáš, tak sa odovzdajme tejto prázdnote a uzrime, či božia prezieravosť je aj tu; a ak si to neželáš, ja si to mám želať?“ Lež on odpovedal: „Netrúfaj si, Ó mladý muž, na viac než aby sme ostali tu a zreli tvoj údel, ktorý sa čoskoro zjaví, keď sa temnota rozplynie.“

Tak som ostal sediac s ním na stočených koreňoch dubu; on sa držal na hube, ktorá rástla klobúkom dolu do hlbiny.

Po častiach sme uzreli nekonečnú Priepasť, ohnivú sťa dym nad horiacim mestom; pod nami v nesmiernej vzdialenosti bolo slnko, čierne ale žiariace; naokolo boli ohnivé stopy na ktorých sa búrili početné pavúky, číhajúce na svoju korisť, ktorá letela či skôr plávala v nekonečnej hĺbke, v najstrašnejších tvaroch zvierat vzišlých z poškvrnenia, & vzduch ich bol plný, & zdal sa byť vystavaný z nich; toto sú Diabli, a sú nazývaní Silami vzduchu. Spýtal som sa svojho druha: „Kde je môj večný údel?“ Povedal: „Medzi čiernymi & bielymi pavúkmi.“

Ale teraz, spomedzi čiernych & bielych pavúkov, oblak ohňa vybuchol a prevalil sa naprieč hlbinou, začierňujúc vše dolu, takže spodná hlbina sčernela sťa more & prevalila sa so strašným zvukom; pod nami nebolo vidieť nič než čiernu búrku, kým pozerajúc sa na východ medzi oblaky & vlny, videli sme vodopád krvi zmiešanej s ohňom, a mnoho skál chrlených od nás sa objavilo a ponorilo zas v šupinatú kožu monštrózneho hada; nakoniec na východe, vo vzdialenosti okolo troch stupňov sa zjavil ohnivý chochol nad vlnami; pomaly sa dvíhal sťa horský hrebeň zlatých skál, kým sme nespozorovali dve guliská karmínového ohňa, z ktorých more odlietalo v oblakoch dymu; a teraz sme uzreli, bola to hlava Leviathana, jeho čelo bolo rozdelené do pruhov zelenej & fialovej ako na tigrovom čele: čoskoro sme uzreli jeho papuľu & červené žiabre viseli práve nad zúriacou penou cinkajúcou o čiernu hlbinu s troskami krvi, postupujúc popred nás so všetkou zlosťou spirituálnej existencie.

Môj priateľ Anjel sa vyšplhal zo svojho miestečka späť do mlynu; ja som ostal sám, & potom jeho obrazu už nebolo, ale ocitol som sa sediaci na pokojnom brehu pri rieke za mesačného svetla počúvajúc harfistu, ktorý spieval s harfou, a jeho motív znel: „Muž, ktorý nikdy nezmení svoj názor je sťa stojaca voda, & plodí hadov mysle.“

Ale ja som sa postavil a hľadal som mlyn, a tam som našiel svojho Anjela, ktorý sa ma prekvapený spýtal, že ako som unikol?

Odpovedal som: „Všetko, čo sme videli, ďakovalo tvojej metafyzike; lebo keď si ušiel, našiel som sa na brehu pri mesačnom svetle počúvajúc harfistu. Ale teraz, keď sme videli môj večný údel, môžem ti ja ukázať tvoj?“ Vysmial sa mojej ponuke, ale silou som ho náhle chytil do svojich rúk, & leteli sme na západ naprieč nocou, kým sme neboli povznesení nad tieň zeme; tam som sa s ním mrštil do tela slnka; tam som sa odel do bielej, & berúc do ruky Swedenborgove spisy, potopené z cnostnej klímy, a prešiel okolo všetkých planét až kým sme neprišli k Saturnu; tam som zastal, aby som si odpočinul, & potom som skočil do prázdnoty medzi Saturnom & fixovanými hviezdami.

„Tu!“ povedal som, „je tvoj večný údel, v tomto priestore, ak to priestorom môžeš nazvať.“ Čoskoro sme uzreli stajne a kostol, & vzal som ho k oltáru a otvoril Bibliu, a hľa! Bola to hlboká jama, do ktorej som zostúpil tlačiac Anjela pred sebou; čoskoro sme uzreli sedem tehelných domov, do jedného sme vstúpili, bola v ňom skupina opíc, paviánov & všetkých druhov, zviazaných pri strede, škeriacich sa a lapajúcich jeden po druhom, ale boli držaní krátkosťou ich reťazí; inak som uzrel, že sa ich počet občas zvýšil, a vtedy slabší boli chytení silnejšími, a so škeriacim sa výrazom sa spojili & potom roztrhli, a to vyšklbávaním jednej končatiny za druhou, kým sa z tela nestal len trup bez pomoci; títo sa po škerení & bozkávaní so zdanlivou láskavosťou tiež roztrhali, a tu & tam som uzrel jedného trhajúceho si svalstvo z vlastného chvostu; keďže zápach nám obom veľmi prekážal, šli sme do mlynu, & ja som vo svojej ruke vzal kostru tela, ktorá v mlyne bola Aristotelovými Analýzami.

Tak Anjel povedal: tvoja fantázia ma podviedla & ty by si sa mal cítiť zahanbene.

Odpovedal som: podvádzame sa navzájom, & je to len stratený čas debatovať s tebou o tom, koho prácou sú iba Analýzy.

Súperenie je skutočné Priateľstvo.

 

Vždycky som sa utvrdil v tom, že Anjeli sú márniví a hovoria o sebe ako o jediných múdrych; toto robia so sebaistou drzosťou klíčiacou zo systematického zdôvodňovania.

Tak sa Swedenborg chvastá, že to, čo píše, je nové; hoci je to len Zhrnutie či Zoznam už vydaných kníh.

Muž niesol opicu na ukážku, & pretože bol trochu múdrejší než opica, stal sa márnivým, a pokladal sa za múdrejšieho než sedem mužov. Tak je to so Swedenborgom; ukázal bláznovstvo cirkví a odhalených pokrytcov, kým sám si predstavoval, že všetci sú ostatní nábožní, a o sebe zas, že je jeden jediný na zemi, kto kedy rozbil ich sieť.

Teraz čuj holý fakt: Swedenborg nenapísal jedinú novú pravdu. Teraz čuj ďalšiu: spísal všetky lži.

A teraz čuj dôvod. Konverzoval s Anjelmi, ktorí všetci sú nábožní, & nerozprával sa s Diablami, ktorí všetci nenávidia náboženstvo, lebo nebol toho schopný skrz svoje namyslené dojmy.

Tak sú Swedenborgove spisy rekapituláciou všetkého plytkého, názorov, a analýzou niečoho posvätnejšieho, ale nič viac.

Teraz čuj ďalší holý fakt: Hociktorý muž mechanických talentov môže zo spisov Paracelsa alebo Jakoba Böhma splodiť desaťtisíc zväzkov rovnakej hodnoty, akú majú spisy Swedenborgove; a takých, akú hodnotu majú práce Danteho či Shakespeara, môže splodiť nekonečne veľa.

Ale keď toto spraví, nedovoľ mu povedať, že vie viac než jeho majster, lebo on iba drží sviecu v slnečnom svite.

 

Raz som uzrel Diabla v plameni ohňa, ktorý povstal pred Anjelom sediacim na obláčiku, a Diabol vyslovil tieto slová.

„Uctievanie Boha znamená Vzdávanie cti jeho darom v iných ľuďoch, každému v súlade s jeho géniom, a milovanie najväčších ľudí najlepšie; tí, ktorí závidia alebo osočujú veľkých ľudí nenávidia Boha, lebo niet žiadneho iného Boha.“

Anjel vypočujúc toto takmer zmodrel, ale zdokonaľujúc sa zožltol, & nakoniec bol bledoružový & usmievajúci sa, a potom odpovedal:

„Ty Modloslužobník, nie je Boh Jeden? & nie je viditeľný v Ježišovi Kristovi? A nedal Ježiš Kristus sankcie k zákonom častejšie príkazmi, a nie sú všetci ostatní ľudia hlupáci, hriešnici & ničomníci?“

Diabol odpovedal: „Rozotri hlupáka na malte so pšenicou, ale jeho bláznovstvo nebude z neho vymlátené; ak Ježiš Kristus je najväčší človek, mal by si ho milovať v najvyššom vytržení. Teraz počuj, aké dal sankcie k zákonu desiatich prikázaní: či neklamal na sabate, a tak klamal Boha sabatu? Nevraždil tých, čo boli vraždení v jeho mene? Neodvrátil zákon od žien, ktoré boli vzaté v cudzoložstvo? Neukradol prácu iných, aby ňou podporil svoj kult? Nevzal si falošného svedka, keď sa neobhajoval pred Pilátom? Dychtil, keď sa modlil za svojich služobníkov, a keď ich nabádal striasť si prach z nôh pred tými, ktorí ich odmietli hostiť? Vravím ti, žiadna cnosť nie je možná bez porušenia týchto desiatich prikázaní; Ježiš bol samá cnosť, pretože konal impulzívne, nie podľa noriem.“

Keď tak prehovoril: Uzrel som Anjela, ktorý vystrel svoje ruky objímajúc plameň ohňa, & bol pohltený a povstal ako Eliáš.

Poznámka. Tento Anjel, ktorý sa teraz stal Diablom, je môj osobný priateľ; často sme čítali Bibliu spolu v jej infernálnom či diabolskom zmysle, ktorý raz bude svetu daný, ak sa budú správať dobre.

Tiež mám: Bibliu Pekla: ktorá bude svetu daná, či sa im to páči alebo nie.

Jeden zákon pre Leva a Vola je Utláčanie.

Pieseň Slobody

1. Večná Žena zastonala! A bolo to počuť po celej Zemi:

2. breh Albionu je chorobne tichý; americké lúky zamdleli!

3. Tiene Proroctva sa chvejú pozdĺž jazier a riek a dunia okolo oceánu.

4. Zlaté Španielsko zvrhlo bariéry starého Ríma;

5. hoď kľúče, Ó Rím, do hĺbky dolu padajúcej, aj do večnosti dolu padajúcej,

6. a plač!

7. V trasúcich sa rukách vzala novonarodený prízrak sa zavýjajúci;

8. na tých nekonečných štítoch svetla, teraz neprístupných pre Atlantický oceán, novorodený plameň si zastal pred žiariacim kráľom!

9. Ochabnuté, so sivým navŕšeným snehom a hromovým vzhľadom, žiarlivé krídla zamávali nad hlbinou.

10. Kopijnatá ruka zahorela nahor, nepuknutý bol štít, vpred šla ruka závisti cez ohnivé vlasy a vrhla novorodený div skrz hviezdnatú noc.

11. Oheň, oheň volá!

12. Pozri hore! Pozri hore! Ó občan Londýna, zväčši svoju tolerantnosť; ó Žid, zanechaj počítanie peňazí! Vráť sa k svojmu oleju a vínu; ó Afričan! Čierny Afričan! (Choď, okrídlená myšlienka, rozšír jeho čelo.)

13. Bujné končatiny, ohnivé vlasy, strelili sťa potápajúce sa slnko do západného mora.

14. Prebudil sa zo svojho večného spánku, starobylý živel revúc ušiel preč;

15. dole prehrmel bijúc svojimi krídlami márne žiarlivého kráľa; jeho siví navŕšení kancelári, hromoví bojovníci, kučeraví veteráni, medzi prilbami, a štítmi, a bojovými vozmi, koňmi, slonmi: vlajky, hrady, drôty, a kamene,

16. padajú, valia sa, kazia sa! Pochované v ruinách, na Urthonových dúpätách.

17. Všetka noc pod ruinami, potom ich chmúrne plamene hasnúce vyšľahli okolo ponurého Kráľa.

18. S hromom a ohňom: vedúc svojich hviezdnatých hostí cez pustú divočinu, vyhlasuje svojich desať prikázaní, lesknúc sa: jeho žiariace viečka nad hlbinou v temnom zdesení,

19. kde syn ohňa vo svojom východnom oblaku, kým ráno zdobí jej Zlaté ňadro,

20. pohŕdajúc oblakmi napísanými v kliatbach, rozdupáva kamenný zákon na prach, strácajúc: večné kone z dúpät noci, plačúce:

Impérium už nie je! A teraz lev & vlk sa vytratia.

 

Zbor

Nechaj Kňazov Havrana úsvitu, už viac nie v smrteľne čiernej, so sipľavým spevom preklínať synov rozkoše. Nie však jeho prijatých bratov, ktorých on, tyran, nazýva slobodných: polož hranicu alebo postav strop. Ani bledú nábožnú lesť zvanú panenskosť, ktorá si želá, ale nekoná!

Lebo všetko, čo žije, je sväté.

 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář